Strana 1 z 3
Šľachtická pôda v Uhorsku sa rozdeľovala na dva druhy:
- dominikál (panská), ktorú vo svojej réžii obrábal sám zemepán;
- rustikál (urbárska), ktorá síce patrila zemepánovi, ale bola urbárnikom prenechaná do užívania.
- Základom bola hospodárska usadlosť, ktorej rozsah bol presne určený pre každú obec podľa plochy rustikálnej pôdy, zohľadňoval sa počet hospodáriacich rodín.
- Usadlosť mala časti v intraviláne (dom, dvor a záhrada, záhumnie v dedine) a v extraviláne (role a lúky).
Užívanie pozemkov patrilo poddanskej obci spoločne. Obec každoročne nanovo určovala podiely v každom pozemkovom hone jednotlivým hospodárom (urbárnym držiteľom) a rozhodovala o spôsobe obrábania každého urbárskeho podielu.
Urbárska pôda - pastviny, lesy a trsťoviská
Špeciálna forma užívania - spoločné užívacie právo pre celú obec:
- stavebné a palivové drevo
- zbieranie raždia a lesných plodov
- pastva
Hony sa nedelili, boli urbárnikom pridelené do spoločného, teda pomerného (nie individuálneho) užívania. Kde predmetom užívania nebol jeden konkrétny pozemok, ale všetky pozemky.
Urbár - súpisy pozemkového majetku vznikali z iniciatívy majiteľov panstiev (vrchnosti) pre evidenciu užívacích práv, platieb a dávok plynúcich pre sedliakov z ich poddanských povinností a tiež povinnosti vrchnosti voči poddaným.
- Prvý Uhorský daňový predpis – tzv. „prvá berná rula“ sa viaže k zákonnému článku z roku 1647. Bol to súpis rustikálnej pôdy sedliakov, ktorú obrábali na základe urbárskeho práva.
- Preverenie držby rustikálnych pozemkov bolo vykonané v roku 1680 a nazýva sa aj „druhá berná rula“.
- Modernejší súpis poddanskej pôdy nariadila vykonať roku 1748 Mária Terézia v rámci daňovej reformy. Tereziánsky kataster (urbár), tzv. „tretia berná rula“ obsahoval súpisy všetkej pôdy, teda rustikálnej, dominikálnej aj tiež slobodné pozemky. Aj dominikálny majetok bol zaradený do zdaňovania. Prvýkrát sa nariadila jednotnosť zápisov s cieľom zaviesť jednotný daňový systém vo všetkých krajinách monarchie.
- V roku 1756 sa vykonalo nové preverenie držby, najmä dominikálnej pôdy, pretože sa ohľadne určenia výnosov hromadili sťažnosti. Výsledok týchto prác sa nazýva „štvrtá berná rula“.