Pozemková držba po roku 1848

Zrušený urbariálny systém a nevoľníctvo (zákonný článok1848)

• Sedliak sa stal slobodným občanom a mohol s pôdou slobodne disponovať. (Proces prechodu od feudálneho vlastníctva pôdy a pozbavovaní sa poddanských povinností bol zdĺhavý a komplikovaný. Poddanské pozemky, ktoré boli zapísané v urbáre prechádzali do vlastníctva sedliakov postupne.)
• Až v roku 1853 bol vydaný tzv. urbársky patent, ktorým sa úplne zrušil dovtedajší urbársky pomer voči zemepánovi - urbárnici sa stali i právnymi vlastníkmi pôdy a určil podmienky vydeľovania bývalých urbárskych úžitkov (lesy, pastviny).
• Pôda zemepánov (dominikálne pozemky) ostala naďalej vo vlastníctve šľachty ako súčasť šľachtických veľkostatkov a mohla byť prenajímaná.

Pôvodná urbariálna držba sa zmenila nasledovne:

• oddelili sa „príslušnosti“ urbárskych obcí (rustikálna pôda) od panského majetku (dominikálna pôda) – z urbárnych držiteľov sa stali vlastníci,
• spoločné pasienky a lesy - vykonalo sa pomerné (roz)delenie do individuálneho vlastníctva urbárnych držiteľov, vlastníci zakladali spolky urbarialistov;
• komposesoráty pretrvávajú v modifikovanej forme (od urbáru sa líšili tým, že každý člen mal právo požiadať o vydelenie svojho podiel); (Komposesoráty sa vyskytovali vo viacerých formách - zemianske, urbárske, kombinované);
• vykonalo sa sceľovanie - komasácia rozdrobených majetkov, pričom z komasovaných pozemkov boli povinne vydelené plochy aj na zväčšenie spoločných pasienkov, pre školu, kostol, na reguláciu vodných tokov, nové komunikácie a pod.

1. pozemková reforma (1919 – 1935)

Zachovanie šľachtických veľkostatkov po vzniku samostatného československého štátu (1918) a dopyt po pôde prevyšujúci jej reálnu ponuku na trhu vyvolali potrebu vykonať pozemkovú reformu – prerozdelenie pôdy, lesného a poľnohospodárskeho majetku, presunutie vlastníctva cudzej šľachty, českým a slovenským vlastníkom;

- 3 základné zákony: záborový (1919), prídelový (1920) a náhradový (1920);

• Zábor (vyvlastnenie) - pozemky o rozlohe nad 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha všetkej pôdy;
• Prídel - zabratý majetok sa podržal v prospech štátu, alebo sa pridelil za úhradu jednotlivcom, maloroľníkom, želiarom, drobným živnostníkom, poľnohospodárskym a lesným zamestnancom, bezzemkom; okrem prídelového konania aj kolonizačné konanie - tam, kde štát mal záujem vytvoriť nové obce (roľnícke nediely).
• Náhrada - postup prevzatia zabratého majetku štátom, (cena);

Počas trvania Slovenského štátu sa uskutočnila pozemková reforma (1940) namierená proti židovským vlastníkom rozsiahleho pozemkového vlastníctva.