2. pozemková reforma (1945 – 1948)

3 etapy:

• konfiškovala sa pôda „Nemcov, Maďarov, zradcov národa a kolaborantov“, ich poľnohospodársky majetok sa skonfiškoval bez náhrady. Tieto zväčša pohraničné územia boli osídlené sociálne najnižšími vrstvami Čechov a Slovákov, ktorí k takto nadobudnutému majetku získali vlastnícke právo na základe prídelových listín;
• revízia prvej pozemkovej reformy, teda vyvlastnili sa „veľké“ pozemky, ktoré boli vylúčené alebo prepustené zo záboru. Pôda bola vykúpená a pridelená bezzemkom a maloroľníkom;
• po februári 1948 bola zabratá a rozdelená všetka pôda nad 50 ha, alebo aj menšie pozemky, ak majitelia na nich sami nepracovali ale pozemky prenajímali. Pôdu vykúpil štát, no nepridelil ju roľníkom ale štátnym majetok (ŠM) a jednotným roľníckym družstvám (JRD);

Pozemkové úpravy po roku 1848

v období kapitalizmu - zveľadenie a povznesenie hospodárskej úrovne roľníckych usadlostí a tiež pomoc pri budovaní technických diel;
v období socializmu - združstevňovanie, poľnohospodárska veľkovýroby, usporiadanie užívacích, nie vlastníckych práv;

Komasácie pred rokom 1908 sa vykonávali prednostne z dôvodu likvidácie bývalého poddanského pomeru, preto sa aj označujú ako „urbárske“. Dôvodom komasácií po roku 1908 bolo sceľovanie pozemkov tak, aby sa dali čo najlepšie využívať a obrábať.

Hospodársko-technické úpravy pôdy (HTÚP), od roku 1955 - zavedenie socialistickej veľkovýroby s využitím mechanizácie. Skutočným dôvodom bolo potlačenie vlastníckych práv, likvidácia súkromných roľníkov (kulakov).

Pozemková držba a pozemkové spoločenstvá

• Už pred rokom 1848 bol ustálený režim špecifického užívania „spoločných nehnuteľností“. Predstavoval najpriechodnejšiu formu starostlivosti o lesy a pasienky.
• Spôsob užívania „spoločných nehnuteľností“ (spoločné urbárske lesy a spoločné urbárske pasienky) sa zachoval aj po roku 1848; vytvoril sa osobitný druh podielového spoluvlastníctva (komposesoráty, spolky urbarialistov a iné podobné právne útvary).
• V období kolektivizácie po roku 1948 vplyvom obmedzovania súkromného vlastníctva došlo k zrušeniu pasienkového majetku pozemkových spoločenstiev (1949) a k úprave pomerov k lesom užívaných lesnými spoločenstvami (1958).

Po roku 1989 nastáva obnova pozemkových spoločenstiev. Tieto pozemkové spoločenstvá sú združenia spoluvlastníkov a ich poslaním je organizovať hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti. Vzhľadom k rozdrobenosti pozemkového vlastníctva na Slovensku sú pozemkové spoločenstvá najefektívnejšie zabezpečenie starostlivosti o lesy a pasienky.

Spracované podľa materiálu „Vývoj pozemkovej držby na území Slovenska“ autorky Ing. Ľubice Hudecovej, PhD